V detstve sme väčšinou plní energie a váhu neriešime. Život sa preklopí do dospelosti a sedavé zamestnanie, stres, hormonálne i životné zmeny urobia svoje. Ak sa necháme zomlieť starosťami, ak prestaneme mať skutočnú radosť zo života, tak proste starneme a priberáme. Skutočne znamená pribúdajúci vek, materstvo a sedavé zamestnanie kilá navyše? Alebo je to všetko len výhovorka?
Prečo priberáme a ako tomu zabrániť? Chudnutie nie je veda!
Najprv sa poďme pozrieť na prirodzený zákon zachovania energie, prečo vlastne tuky ukladáme, k čomu sú nám dobré a kedy už škodia.
Naše telo, okrem iného, potrebuje energiu pre fungovanie orgánov a svalov. Energiu si dokáže vziať zo sacharidov, vyrobiť si ju z tukov, bielkovín a dokonca aj z vlastných svalov.
Tuky navyše zaisťujú transport dôležitých vitamínov, udržujú telesné teplo a sú skvelou zásobárňou energie. Nie nadarmo bola pred tridsiatimi tisíckami rokov symbolom krásy Vestonická Venuša - žena kyprých tvarov predstavovala hojnosť a spokojnosť.
Sacharidy sú zas dôležitým motorom pre svaly, mozog a celé fungovanie tela. Ich nízka hladina spôsobuje malátnosť a psychickú únavu - svoje o tom vedia profesionálni kulturisti v príprave na preteky, kedy obmedzujú príjem sacharidov.
Bielkoviny majú funkciu stavebnú, ochrannú a regulačnú, ovplyvňujú napríklad hladinu niektorých hormónov.
Čo keď ale máme nadbytok tejto energie? Telo má tendenciu správať sa úplne prirodzene a po tisícročia rovnako. Prebytočnú energiu si ukladá vo forme tukov na "horšie časy", pretože základné správanie každého zdravého organizmu je prežiť.
Pre naše zdravie je tiež dôležité sledovať rozloženie tuku v tele. Pri tendencii tela ukladať tuk v oblasti brucha je lepšie spozornieť - môže sa jednať o nebezpečný viscerálny tuk. Tu už nejde "len" o estetiku. Široký pás a vystúpené brucho môžu značiť blížiace sa problémy v podobe srdcových chorôb, cukrovky alebo až rakoviny.
Prečo a z čoho telo tvorí tuk?
Tuk sa tvorí ukladaním nevyužitej energie, z tukov, z jednoduchých sacharidov, ktoré telu dodáme alebo štiepením zložitých sacharidov, z ktorých sa jednoduché sacharidy uvoľnia. Ak znížime príjem sacharidov na minimum, telo začne čerpať energiu z tukov, ktoré si predtým uložilo (telo si tuk premení v energiu, začína proces chudnutia).
Určité množstvo tukového tkaniva je v poriadku, problém je, že tuk sa môže ukladať neobmedzene, a tak dochádza k priberaniu.
Ako teda zabrániť priberaniu?
Najjednoduchšou cestou je, že koľko prijmem, toľko musím zase vydať, prípadne sa dostať do ľahkého deficitu a tým chudnúť. Nie je problém si dohľadať základné kalorické tabuľky. Zo začiatku sa však stačí držať sedliackeho rozumu: keď sedíme celý deň v práci, nedáme si k obedu kačicu s knedľou a nezapijeme to celé vychladenou dvanástkou. Prijali by sme tým veľké množstvo energie, ktoré hneď tak nespálime, zdvihne sa nám hladina cukru, človek sa cíti chvíľu blažene a ospalo. No po poklese cukru v krvi príde ešte väčší hlad a tendencia opäť konzumovať kalorické jedlá.
Ako môžeme využiť (spáliť) prijatú energiu alebo telesný tuk?
Pri akejkoľvek pohybovej aktivite využívame rýchlo dostupnú energiu. Pri nedostatku tejto energie si telo siahne do tukových zásob. Všeobecne je známe, že k naštartovaniu metabolizmu je potrebná 20 minútová aktivita. Optimálnych je 60 minút vytrvalého pohybu (či už ide o jazdu na bicykli, beh, cvičenie vo fitku alebo čokoľvek iné).
Každý pohyb sa počíta! Vyjsť si na prechádzku, prebehnúť sa lesom, prestať používať výťah, miesto autom alebo MHD sa vydať aspoň kus cesty do (alebo z) práce pešo, urobiť si z pohybovej aktivity spoločenský rituál (partia mamičiek sa zíde a spoločne s deťmi vonku cvičí a behá s kočíkmi), či unikátny čas k vnútornej meditácii, len obuť tenisky a vybehnúť napríklad do rannej rosy... Každý pohyb sa počíta. Tým, že zaradíme do svojho denného režimu pravidelný pohyb a upravíme jedálniček, dostaneme svoje telo do energetického deficitu, začneme chudnúť. Telo má možnosť využívať svoje energetické zásoby, v najlepšom prípade tuky, ako zdroj energie. Počas aktivity navyše telo vyplavuje hormón šťastia. Máme tak menšie tendencie sa prejedať a upokojovať sa obsahom chladničky.
Môže za to stres a nedostatok spánku
Faktom je, že chronický stres narušuje kvalitu spánku, čím dochádza k zvyšovaniu hladiny krvného cukru. Čím to je? Opäť sme u základnej funkcie nášho tela - prežiť. Ak sme v strese, prechádzame do nastavenia "uteč alebo bojuj". Naša vystresovaná hlava dáva telu signál, že je terčom útoku a vydáva pokyn vyplaviť do krvi glukózu, aby bol dostatok energie buď na obranu alebo na útek do bezpečia. Pokiaľ v skutočnosti nikam neutekáme, pankreas pošle do krvi inzulín, aby krvný cukor rozniesol po tele. Pri klesajúcej hladine cukru v krvi potom dostaneme opäť chuť na niečo sladké. Veľkým stresorom je pre telo tiež nedostatok spánku, opäť sme teda v kolotoči inzulínovej reakcie a následného opätovného hladu.
A ako je to so spánkom? Pokiaľ spíme menej, než potrebujeme, klesá v tele hladina leptínu a po jedle potom necítime dostatočný pocit sýtosti. Ďalším hormónom, ktorý je vinný za zvýšenú chuť do jedla je ghrelin, hormón hladu. Keď sme unavení (nevyspaní), jeho hladina stúpa a hrozí, že vezmeme chladničku útokom.
Hormonálne výkyvy
Ku kolísaniu hmotnosti môže dochádzať aj v dôsledku hormonálnej nerovnováhy. Či už číslo na váhe stúpa, či klesá, bez zjavnej viditeľnej príčiny je namieste navštíviť praktického lekára, ktorý odporučí vyšetrenie u endokrinológa. S váhovou zmenou totiž môže ísť ruka v ruke únava a depresívne stavy. Tu väčšinou hľadáme príčinu v chybne fungujúcej štítnej žľaze. Endokrinológ odporučí vhodnú liečbu a je tu veľká šanca, že sa váha opäť ustáli.
Pribúdajúci vek
Aj starnutie môže viesť k nárastu hmotnosti. Ale ruku na srdce, nejde skôr o našu výhovorku? S pribúdajúcim vekom môžeme byť lenivejší a mať viac pracovných a rodinných starostí. O to viac by sme potom mali vsádzať na kvalitnú stravu a dostatok prirodzeného pohybu. Vraciame sa teda k samotnej podstate problému. Musíme sa mať radi, naučiť sa užívať si každého dňa a za každých okolností dať prednosť kvalite pred kvantitou. V strave aj vo vzťahoch. Samozrejme to nie je tak jednoduché. Veľký vplyv na nárast hmotnosti má aj hormonálna zmena pri dospievaní a pri starnutí.
